Ľudovít Štúr a Modra

Obsah:

1. Vzťah Ľudovíta Štúra k Modre
2. Tvorba v Modre
3. Štúr a umelci
4. So Štúrom na víno
5. Štúrova Modra
6. Záver

Čo sa vám vybaví keď sa povie Modra? Víno, keramika, Štúr alebo zmrzlina? Každému zrejme niečo iné. Isté však je, že mesto Modra a Ľudovít Štúr tvoria navzájom neoddeliteľnú súčasť.

Vzťah Ľudovíta Štúra k Modre

Vzťah Ľudovíta Štúra k Modre sa formoval ešte počas jeho mladých liet. V Modre totiž na evanjelickom gymnáziu študoval, v rokoch 1803 – 1809,  jeho otec Samuel a určite mu o svojich študentských časoch rozprával. Študoval tu aj Samuelov bratranec Jozef Štúr, obávaný a prísny učiteľ. A tiež jeho syn Dionýz, neskorší riaditeľ ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Najmladší brat Janko tu po bratislavskom lýceu takisto absolvoval svoje štúdia. A v neposlednom rade to bol Karol Štúr, najstarší zo štyroch Ľudovítových súrodencov. Ten rozhýbal v Modre národné hnutie a stal sa váženým rektorom spomínaného evanjelického lýcea. Práve v tom období Ľudovít navštevoval Modru a svojho brata. Stretával sa tu s formujúcou sa uvedomelou mládežou. No, a aby bol zoznam kompletný, treba spomenúť aj všetkých šesť Karolových synkov. Tí všetci v Modre študovali tiež.

Druhé obdobie kontaktov Ľudovíta Štúra s Modrou zapadá do revolučných rokov 1848/49. Počas týchto dvoch revolučných rokov navštívil Modru trikrát. Prvý raz sem prišiel nepoznane, inkognito. Bolo to koncom mája 1848, keď sa vracal z Liptovského Stoličného Mikuláša. Stíhaný zatykačom vlády musel rýchlo utiecť na Záhorie. Odtiaľ sa potom dostal do Prahy, na Slovanský zjazd. Do Modry potom prišiel ešte po dvakrát v júni roku 1849.

Tretie obdobie vzťahov tvorí zároveň jeho poslednú etapu života. Ľudovít prišiel v januári 1851 na pohreb svojho brata Karola. Vidiac švagrinú, nešťastnú vdovu a jej sedem detí, považoval si za morálnu povinnosť ostať a pomôcť jej s výchovou detí. Dom, v ktorom býval počas svojho pobytu v Modre je známy ako Schnellov dom. Spoznáte ho podľa bronzovej pamätnej tabule. Je z roku 1924 a pripomína Štúrov pamätný výrok: „My stali sme si do služby ducha a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú.„

TVORBA V MODRE

V Modre sa Ľudovít Štúr venoval literárnej činnosti. Vytvoril tu tri diela. V roku 1853 mu vyšiel spis O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. V tom istom roku vydal svoju jedinú básnickú zbierku Spevy a piesne. A napísal tu aj filozoficko-politické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti.

O národných piesňach a povestiach plemien slovanských

„Spomenuli sme zhora, že duch slovanský žiadne iné umenie nevytvoril, ani žiadne druhé nemôže nazývať svojím, iba piesnictvo, do tohoto ale vdýchnul celú silu svoju, lebo ono túžbe jeho najlepšie zodpovedalo. Básnictvo ale je, jako sme už vyššie dokázali, vrchoviskom umenia, i najprístojnejší, najzrozumnejší a najľudskejší spôsob pre národ vyslovenia toho, čo drží za krásne a vznešené;”

Štúr vydal toto dielo v Prahe. V čase Bachovho absolutizmu a rodiacej sa maďarizácie to v Uhorsku nebolo možné. Matica česká síce dielo vydala, ale muselo byť v češtine. Preto preklad zo slovenčiny spravil Štúrov kamarát Janko Kalinčiak, ktorému vybavil miesto rektora na modranskom lýceu. On neskôr financoval aj Štúrov pohreb. Štúr toto dielo venoval svojmu podporovateľovi srbskéhomu kniežaťu “Jeho kniežacej Svetlosti” Michalovi Obrenovičovi.

Spevy a piesne

Túto básnickú zbierku vydal Ľudovít Štúr v Modre počas svojho pobytu. Obsahuje 12 básní, niektoré písané v češtine. Azda najznámejšia je báseň Rozžehnáni. Ňou sa v štyroh strofách lúči so svojou láskou Máriou Pospíšilovu. Svoje srdce odovzdáva národu a vlasti. Mária, určite nebola nadšená, ale dlho nezúfala. Otec jej vybral za manžela nemeckého lekára, s ktorým mala 14 detí. Po slovensky v nej nájdete báseň napísanú pri príležitosti úmrtia Jána Hollého a tiež aj báseň Na matkinej mohyle. Štúrove básnické kvality síce nie sú vysoko hodnotené, ale ako napísal Ústav slovenskej literatúry SAV,  “ jej význam spočíva vo vnášaní nových prvkov do slovenskej poézie tridsiatych a štyridsiatych rokov 19. storočia”.

Slovanstvo a svet budúcnosti

Toto dielo vyšlo prvýkrát v slovenčine až roku 1993. Bolo v rukopise a teda ho nemožno považovať za dokončené. Štúr v ňom hľadá odpovede na otázky budúcnosti slovanských národov. Vyzýva Slovanov, aby sa spojili v jeden celok s rovnakým jazykom a náboženstvom pod nadvládou Ruska. Táto idea spojenia slovanských národov bola použitá ako mobilizačný faktor počas SNP. Štúr videl v zjednotení lepšiu a svetlejšiu budúcnosť. Toto dielo, však vzhľadom na svoju predčasnú smrť, nestihol dokončiť.

ŠTÚR A UMELCI

Mesto Modra je mesto umelcov, ktorí Štúra milujú a zobrazujú vo svojich dielach. Štúra môžete v Modre nosiť na tričku, mikine, môžete s ním piť kávu alebo si s ním dať hoc aj dve deci modranského vína.

Modrý salónik

Deniska z Modrého salónika napríklad vyrába originálne interiérové doplnky a šperky. A aj takéto pekné vecičky na nosenie. Neodolateľné sú detské bodíčka, trička i nádherné dievčenské šaty. Aj my sa snažíme držať Štúrovho hesla “Viacej tvoriť, menej troviť.”

Cuveé

Na spomínané dve deci v Modre odporúčame určite ísť do vinotéky Cuvée. Je to moderná vinotéka a kaviareň zároveň. Nachádza sa v krásnych historických priestoroch v centre mesta. Vinotéku Cuvée vedú dvaja šikovní bratia. Jeden z nich vie dokonca aj takto krásne kresliť. Takže nášho Ľudevíta nájdete v Cuvée hneď niekoľkokrát. Môžte si s ním štrngnúť hneď pri vchode, obdivovať ho na obraze alebo sa potešiť tričkom s jeho podobizňou, ktorú navrhol Dominik Trusina.

modranska

Náš drahý Lajko Štúr neobišiel ani úžikovú keramiku. Keramická dielňa Jakuba Lišku ho ponúka hneď v dvoch farebných prevedeniach a troch veľkostiach. Z kameninových šálok vám bude kakauko a veru aj kávička určite chutiť. Ktorá sa vám viac páči? Hnedá, modrá alebo modranská?

SO ŠTÚROM NA VÍNO

Ľudovít Štúr žil celý život striedmo. Peňazí na rozhadzovanie rozhodne nemal. Víno mu napriek tomu chutilo. Nasledujúca príhoda z jeho štúdii v Rábe hovorí o tom, že víno využil aj ako liečebný prostriedok. Do Rábu odišiel po vzore svojho brata Karola, naučiť po maďarsky a študovať latinskú gramatiku aj syntax. Vo svojom životopisnom diele Ľudovít Štúr túto udalosť popisuje Jozef Miroslav Hurban takto:

„Ľudovít náš r. 1828 ochorel nebezpečne horúčkou; bol bez pomoci. Janko Kiš spával s ním, a keď začal Ľudovít v horúčosti blúzniť, vyskočil v strachu z postele a ľahol si pod posteľ. Po paroxizme otvoriac oči, Ľudovít pýtal si vína. Domáci pán mal vo dvore sklep s vínom, ktorý býval otvorený; Kiš v úzkosti o svojho priateľa vzal kepeň na seba a veľký krčah maľovaný, ktorý slúžil na vodu, išiel v noci do pivnice a natočil vína. Ľudovít, priložiac k ústam smädným krčah, napil sa hodne, načo zaspal a spal tri týždne s pretŕhaním sa zo sna krikom: „Janko, daj mi vína!“ Kiš tak opatroval priateľa svojho, ktorý po každom takom užití vína spal dlho. Konečne dozvedel sa predsa profesor Pec o nemoci Ľudovítovej a navštívil ho, poručiac hneď priviezť lekára. „Lekár prišiel a predpísal batérie liekov, ale po odchode jeho Ľudovít rozkázal mi lieky von vyliať, čo ja i svedomite vykonal a pokračoval som s kúrou vínovou, až Ľudovít celkom ozdravel. Mne podivná táto kúra zostane na veky tajomstvom,“ píše Kiš. Na vysvetlenie Kiš bol Ľudovítov splužiak a Pec profesor, ktorý výrazne ovplyvnil ďalšie smerovanie Karola a Ľudovíta Štúra.

Chcete ochutnať našu najobľúbenejšiu modranskú odrodu a spomínať pri tom na Ľudevíta? Vrelo odporúčame Veltlínske zelené z R.K.VIN MODRA od Radovana Krajčoviča. Ako sa dostal Štúr práve na túto vignetu? Veľmi jednoducho. Víno totiž pochádza z honu Noviny, v blízkosti ktorého sa náš dejateľ postrelil, a na následky postrelenia 12.januára 1856 v Modre zomrel. Vinárstvo začalo používať túto etiketu od roku 2015 na 200. výročie narodenia Štúra.

ŠTÚROVA MODRA

Ste zvedaví, čo všetko môžete v súvislosti so Štúrom v Modre vidieť? Vedzte, že je toho veľa. Mesto Modra je naozaj mestom Štúra. Svedčia o tom početné pamiatky a inštitúcie nesúce jeho meno. Námestie Ľudovíta Štúra, základná škola, kultúrny dom a samozrejme socha Ľudovíta Štúra v centre mesta. Gymnázium, naopak, nesie meno najstaršieho Štúrovho brata Karola, ktorý bol rektorom tunajšieho lýcea. Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra bol v roku 1994 dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zahŕňa šesť objektov. V prvom rade je to hrob Ľudovíta Štúra s náhrobným pomníkom od Jozefa Kostku z roku 1964 a miesto postrelenia v chotárnej časti modranských vinohradov – Šnaudy. Ďalej meštiansky dom tzv. Emrzeszov dom s pamätnou izbou Ľudovíta Štúra, v ktorom strávil posledné dni svojho života, Schnellov dom, v ktorom býval aj so svojím posledným žiakom Konstantínom Kostičom a Štúrova lavička – miesto v Holombeckej doline, kam rád chodieval oddychovať. V neposlednom rade sem patrí bývala evanjelická fara s pamätnou tabuľou Karola a Ľudovíta Štúra. Je to miesto odkiaľ Štúr utekal na Záhorie, po tom čo ho prišla pred zatykačom a istou smrťou varovať odvážna dobrodejka. Mimoriadne zaujímavý spôsob spoznávania života Ľudovíta Štúru ponúka aj moderné a interaktívne Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. V ňom si môžete zahrať touch screen pexeso s našimi národovcami, vidieť Štúrove vlasy, stehennú kosť. Uvidíte tam tiež, ako vyzerala jeho láska, Mária Pospíšilová.

ZÁVER

Ľudovít Štúr bol všestranná, fascinujúca a hádam najväčšia osobnosť našich dejín. Jeho život je úzko prepojený na mesto Modra. Ak sa chcete o živote Ľudovíta Štúra a jeho pobyte v Modre dozvedieť viac podrobností a pikošiek, objednajte si našu prehliadku Štúrova Modra. 

Autorka článku je Martina Miromila Klúčiková – sprievodkyňa a lokálpatriotka. Svoje štúrovské meno si môžete aj vy vytvoriť nástrojom, ktoré pre vás pripravila Slovenská akadémia vied.